Slovo makrobiotika vychádza z gréckeho macro bios teda veľký život. Je to výstižné pomenovanie pre ucelený systém akým makrobiotika je. Zahŕňa obsiahle stravovacie doporučenia, telesné cvičenia, liečebné procedúry, celý životný štýl, ktorý chápe hlboké prepojenie človeka s prírodou. Zakladateľom makrobiotiky je George Ohsawa. V polovici 20.storočia predstavil západnému svetu stravovací systém inšpirovaný tradičnou japonskou kultúrou jedenia. Tajomstvo zdravia je v posilnení tela zvnútra za pomoci harmonického životného štýlu a stravy.
Článok pokračuje pod reklamou.Makrobiotika pracuje s energiami potravín a delí ich na uvoľňujúce (jin) a sťahujúce (jang). Jin alebo jang kvalitu potraviny určíme pomocou porovnania. Jinovosť alebo jangovosť je relatívna vlastnosť, ktorá sa mení v závislosti od porovnávaných položiek.
Doporučuje sa jesť potraviny z klimatického pásma v ktorom žijeme. Preto sa môžme v našich podmienkach inšpirovať aj japonskou stravou, lebo japonské ostrovy sú v našom klimatickom pásme. Uprednostňujú sa potraviny, ktoré sú lokálne, pestované organicky bez chemických zásahov. Konzumuje sa to, čo práve dorastá, alebo je prirodzeným spôsobom uchované, uskladnené. Ročným obdobiam sa prispôsobuje aj štýl varenia. V lete varíme kratšie, pripravujeme ľahšie, menej tučné jedlá. V zime pridáme olej, varíme dlhšie, alebo aj v tlakovom hrnci.
Ako vyzerá makrobiotický tanier?
Všeobecne má byť makrobiotický tanier pestrý čo sa týka farieb jedál, druhov použitých surovín, chutí a rôznorodej prípravy (varenie, naparovanie, príprava soté, smaženie, blanšírovanie, pečenie, kvasenie a aj surová zelenina).
Dôležité je aj komu varíme, každý človek je individualita, má inú konštitúciu (základ, s ktorým sme sa narodili) a inú kondíciu (momentálny stav nášho tela a mysle). Toto všetko sa pri varení zohľadňuje. Inak varíme pre ťažko fyzicky pracujúceho muža, inak pre ženu pracujúcu v kancelárii a inak pre deti.
Makrobiotika v miernom podnebnom pásme je veľmi dynamická, striedajú sa štyri ročné obdobia, ktorým sa neustále prispôsobujeme, aby sme zostali zdraví. Inak sa makrobioticky stravujeme v podnebí, kde je celoročne teplo, a úplne odlišne na územiach blízko severnému pólu. Preto v makrobiotike nie sú zakázané potraviny, každá potravina môže byť liekom za určitých okolností (a jedom zasa inokedy). Pre jednotlivé podnebné pásma sú však odporúčané potraviny a niektoré, ktorým je lepšie sa vyhnúť.
Článok pokračuje pod reklamou.Základom makrobiotickej stravy sú celé obilné zrná (ryža, pšeno, pšenica, raž, pohánka, ovos, jačmeň), zelenina a morské riasy, strukoviny, ryby, ovocie, oriešky a semená. Odporúča sa vyhnúť kravskému mlieku a mliečnym výrobkom, cukru, mäsu a vajciam. Zo zeleniny sú to druhy, ktoré rastú v noci a majú nevyrovnaný podiel draslíka a sodíka. Sú to rajčiny, zemiaky, baklažán a tiež špenát.
Vďaka harmonizujúcemu účinku stravy je makrobiotika prevenciou civilizačných chorôb, môže pomôcť aj pri liečení rakoviny. Aby strava mala ozdravný účinok je odporúčané dôkladne požuť každé sústo. Neprejedať sa, zdraví jedinci si môžu dopriať dezert dva až trikrát týždenne. Treba mať dostatok pohybu, odporúčané sú rezké prechádzky, cvičenie do-in, skákanie na trampolíne.
Existuje množstvo skutočných príbehov, kedy zjednodušenie stravy a zmena celkového životného štýlu výrazne pomohla ľuďom zlepšiť kvalitu života a to nielen na úrovni fyzického tela, ale aj psychiky (napr.pomáha harmonizovať hyperaktívne deti).
Najkurióznejšie je asi zavedenie makrobiotickej stravy v niektorých väzniciach v Amerike a Portugalsku. Harmonická strava pomohla skľudniť väzňov (patril medzi nich aj Al Capone). Mnohí zmenili svoj charakter a boli skôr prepustení.
Ak s makrobiotikou začíname je dobré prečítať si knižky venované tejto téme, navštíviť kurzy varenia, nájsť podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí nás podporia. Jedlo, ktoré je lokálne a sezónne nám pomáha znovu nájsť spojenie s prírodou, vnímať jej rytmus a zákonitosti. „Sme to, čo jeme“, je pre makrobiotiku výstižné tvrdenie.