Každý živý organizmus potrebuje k svojmu prežitiu vzduch, vodu a vhodnú stravu. K životu však nepochybne patrí aj fyzická aktivita. Kvalitu života ovplyvňuje samozrejme aj životné prostredie a tiež stavy duše – psychika.
Článok pokračuje pod reklamou.Vzduch, ktorý dýchame, môžeme ovplyvniť len čiastočne. Presťahovaním sa do menej zamoreného prostredia, vyhýbaním sa napr. zafajčeným, alebo klimatizovaným priestorom, pohybu v blízkosti frekventovaných križovatiek, ciest, diaľnic… Aktívne si môžeme pomôcť správnou technikou dýchania, veď málokto z nás dýcha správne, častejšími vychádzkami do prírody, záhrady, lesa… a obklopením sa zeleňou doma i na pracovisku (nie umelými kvetmi :)).
Naše telo je zložené zo 70% z vody. Preto je pre náš život veľmi dôležitá jej kvalita. Koľkí z nás pijú skutočne čistú vodu (ak vôbec vodu pijú), bez rôznych prímesí? Naše bunky obmýva, čistí i vyživuje voda, nie káva, sýtená minerálka či coca-cola. Viete, že žalúdok denne vylúči 1-3 litre žalúdočných štiav? Bez vody jej máme nedostatok a problémy s trávením…
No a dostávame sa k strave. Z nej si telo vyberá základné stavebné kamene pre svoj rast, obnovu, fungovanie. Keď nedodáme kvalitný „stavebný materiál“, alebo je ho málo, nemôžeme očakávať, že „stavba“ (telo) bude pevná a vydrží dlho neporušená (zdravá). Až 70% ochorení vzniká v dôsledku nesprávnych stravovacích návykov a životného štýlu.
Článok pokračuje pod reklamou.Keďže človek je živý organizmus, ťažko bude fungovať iba z „mŕtveho“ materiálu – a to je každá varená, sterilizovaná, ožiarená, konzervovaná, syntetickými arómami a farbivami vylepšená strava. Organizmus potrebuje okrem energetických zdrojov aj živé elementy – súčiastky. A tie sa nachádzajú iba v strave prirodzenej, tepelne neupravenej.
Prečo?
Nositeľmi živých procesov v tele sú predovšetkým enzýmy. Sú to látky bielkovinovej povahy, ktoré sa podieľajú na spúšťaní a regulovaní nepredstaviteľného množstva biochemických reakcií v našom tele. Pri ich dlhodobom nedostatku začne telo pomaly chradnúť. Organizmus si ich nevie všetky sám vyrobiť, je závislý od ich vonkajšieho príjmu. Sú stabilné do 40°C, pri vyššej teplote sa rozkladajú, ničia.
Prvý kontakt s prirodzenou výživou začína hneď po narodení. Je ním materské mlieko, ktoré je svojim zložením unikátne a presne „namiešané“ pre dané dieťatko, v danom okamihu, podľa daných požiadaviek. Obsahuje všetky základné zložky pre rozvoj organizmu a medzi nimi aj enzýmy. Nie je ničím nahraditeľné.
Po období výhradného dojčenia (cca 6 mesiacov) prichádza prechodné obdobie, kde sa popri pokračujúcom dojčení začínajú postupne pridávať rôzne druhy príkrmov. Do 3 rokov veku dieťatka sa tak vytvára základ jeho stravovacích návykov na zvyšok života. Ak sa v tomto období všetko dokonale prevára (lebo nás strašia nejaké mikróby alebo ťažšia stráviteľnosť), nespozná prirodzenú chuť potravín. Je namieste sa neskôr hnevať, že nechce jesť zeleninu, mnohokrát ani ovocie, iba ak na seba…
Dávajme zdravý príklad svojim deťom a zlepší sa zdravie nám aj im.
Ako na to?
Zaradením prirodzenej stravy do svojho jedálnička s cieľom vedomého aktívneho príspevku k svojmu zdraviu. Základné kamene zdravia v zložení stravy tvoria zelenina, ovocie, orechy a olejnaté semená so šetrne upravenými obilninami a strukovinami.
Uprednostnením sezónnej zeleniny a ovocia, najlepšie z oblasti, v ktorej žijeme, získame skvelý zdroj živín i enzýmov. Prídavkom zo širokej škály čerstvých byliniek (bazalka, petržlen, zeler, rukola, ligurček, stévia, koriander, kôpor, šalvia, tymián, materina dúška, yzop, medovka, mäta, oregano, majorán, rozmarín, saturejka), alebo aj menej známych zelených vňatí či kvetov divo rastúcich rastlín (žihľava, medvedí cesnak, skorocel, hluchavka, púpava, slez, sedmokráska, kapucínka) spoznáme nové delikátne chute a vône jedál. Zaradením zriedka konzumovaných obilnín (ovos, jačmeň, raž, naturálna ryža) a strukovín (fazuľa, šošovica, hrach, sója) rozšírime jedálniček ďaleko za hranice našej predstavivosti. Spestriť si ho môžeme aj menej známymi či zabudnutými druhmi (špalda, pohánka, pšeno, amarant, quinoa, cícer, bôb, azuki,..). Rôzne druhy neupravovaných orechov (vlašské orechy, lieskovce, mandle, ale aj kešu, para, pistácie, makadamové) i olejnatých semien (slnečnica, mak, tekvicové jadrá, sezam, konopné semienka) ponúkajú tiež široké využitie pri príprave hodnotnej prirodzenej stravy. Nie solené či pražené! Aj stratené čaro klíčenia semienok (žerucha, reďkovka, alfalfa, mungo) prinesie obohatenie v rovine života i chuti jedla. Príroda nám ponúka aj ďalšie lahôdky – čučoriedky, lesné maliny a jahody, morušu, oskorušu, zo záhrad tiež pestované zemolezy, aróniu, rakytník, mišpuľu, muchovník, jarabinu, drieň či dulu a mnohé ďalšie.
Pri dnešnom konzumnom spôsobe života, takmer neobmedzenej dostupnosti polotovarov, prebytku často protichodných informácií a aj masívnej reklame sa naozaj môže javiť ako nemožné prijímať denne 70-75% potravy v surovom stave. Približne toľko potrebuje človek na udržanie vitality a zdravia.
Naučme sa preto vážiť si a využívať plody, ktoré nám poskytuje príroda a s úctou s nimi hospodáriť. Odrazí sa to na našom žiariacom zdraví!